O vzťahu bezpečnostných a strategických štúdií

Vojtech Jurčák, Martin Trebula O vzťahu bezpečnostných a strategických štúdií Kultura Bezpieczeństwa. Nauka-Praktyka-Refleksje nr 28, 94-105 2017 Kultura Bezpieczeństwa Nauka – Praktyka – Refleksje Nr 28, 2017 (94–105) DOI 10.24356/KB/28/3 O VZŤAHU BEZPEČNOSTNÝCH A STRATEGICKÝCH ŠTÚDIÍ THE RELATIONSHIP OF SAFETY AND STRATEGIC STUDIES VOJTECH JURČÁK, MARTIN TREBULA Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika Abstract The aim of this article is to introduce roles and relation between security and strategic studies. The authors describe security and strategic studies in the Cold War Era and in the Post-Cold War Era. They also focus in current and future aiming of strategic studies and note, that fears of some experts that strategic studies would lose their importance after Cold-War Era did not confirm. On the contrary current international security environment form new challenges and questions, which must be answer by persuasive arguments. Key words: security studies, strategic studies, Cold-War Era Úvod Bezpečnosť sa všeobecne spája najmä so stabilitou, určitosťou, poriadkom, spoľahlivosťou, existenciou bezpečnostného prostredia bez hrozieb, stavom a pocitom istoty. V teórii medzinárodných vzťahov sa táto problematika spájala najmä s otázkami vojny a mieru. V 80. rokoch minulého storočia sa začal vytvárať nový pohľad na bezpečnosť, ktorý prekonal tradičné zdôrazňovanie O VZŤAHU BEZPEČNOSTNÝCH A STRATEGICKÝCH ŠTÚDIÍ • 95 jej vojenského rozmeru a dôkladnejšie, podrobnejšie sa začal venovať nevojenským aspektom bezpečnosti. Hlavné problémy súčasnej medzinárodnej bezpečnosti sa zaraďujú do dvoch základných oblastí: vojenskej a nevojenskej. Ukončenie studenej vojny tak predstavuje začiatok novej etapy vo vývoji medzinárodných vzťahov, ktorá sa premieta aj do bezpečnostnej oblasti.1 Bezpečnostné a strategické štúdie v období studenej vojny Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi západnou Európou (Spojené štáty americké a ďalšie západné krajiny) a strednou a východnou Európou (Sovietsky zväz a krajiny socialistické a ľudovodemokratické). Namiesto otvoreného konfliktu a zmene vplyvu superveľmoci USA a ZSSR na vývoj vo svete sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej (Trumanova doktrína), politickej, propagandistickej, hospodárskej (Marshallov plán) a vedecko-technickej rovine. Rivalita superveľmoci sa najviac prejavovala v boji o sféry vplyvu cez snahu o získanie prevahy v zbrojení. Sféry vplyvu sa prejavovali hlavne počas ozbrojených konfliktov v rozvojových krajinách, v rámci ktorých jednotlivé veľmoci podporovali ideologicky a propagandisticky spriaznené strany v danej krajine. Snaha o zvrátenie rovnováhy moci sa uskutočňovala predovšetkým horúčkovitým zbrojením, či už v oblasti jadrových alebo konvenčných zbraní a to v rámci realizácie stratégií masovej odvety, pružnej reakcie, alebo vzájomne zaručeného zničenia. Daný stav bol impulzom pre vedeckých pracovníkov a expertov, aby začali tieto javy, vplyvy, koncepty a stratégie podrobovať dôkladným analýzam. V tomto období sa jednou z významných disciplín štúdia medzinárodných vzťahov stali strategické štúdie. Ich rozmachu a rastúcemu významu dopomohla tiež vysoká politická relevancia dosiahnutých poznatkov a rovnako veľký politický dopyt po nich. Strategické štúdie v priebehu studenej vojny prešli značným vývojom, ktorý bol citeľne ovplyvnený udalosťami, vývojom medzinárodného politického systému a bezpečnostného prostredia.2 Bezpečnostné a strategické štúdie po studenej vojne Bezpečnostné štúdie Historicky sa bezpečnostným štúdiám venuje zvýšená pozornosť spoločenských a politických kruhov v druhej polovici 20. storočia. Bezpečnostné 1 2 Š F. Kvrnda, R. Pawera, P. Weiss, Medzinárodná bezpečnosť, 2008, s. 26. P. Suchý, Pozice bezpečnostných a strategických studií v rámci studia medzinárodních vztahů, s. 7. 96 • VOJTECH JURČÁK, MARTIN TREBULA štúdiá sa v tomto období chápali ako štúdiá zaoberajúce sa predovšetkým otázkami spojenými s hrozbou možného vojenského konfliktu medzi veľmocami a rozpútania globálnej jadrovej vojny. Odstránenie bipolarity vo svetovom spoločenstve, zmeny v zahraničnej politike obidvoch veľmocí významne znížili predpoklady vzniku globálnej vojny. Bezpečnosť sa stáva predmetom diskusie v širšom kontexte ekonomickej, politickej, societálnej a ďalších oblastiach. Predstaviteľmi tejto teórie sa stávajú predstavitelia tzv. Kodanskej školy – B. Buzan, O. Wæwer, J. de Wildea a ďalší. Koncept bezpečnostných štúdií sa tak rozširuje i do iných oblasti než len do vojenskej. Táto teória je v odborných kruhoch široko akceptovaná. V teoretickej rovine nie sú bezpečnostné štúdiá jednoznačne definované. V slovníku medzinárodných vzťahov3 sa uvádza, že bezpečnostné štúdiá sú chápané ako „súčasť medzinárodných vzťahov, ktoré sa sústredia na objasnenie koncepcie bezpečnosti a jej implementácie pri tvorbe zahraničnej politiky a jej následný vplyv na tvorbu štruktúr a uskutočňovanie procesov vo svetovej politike“. Podľa Eichlera, J. 2002 predstavujú bezpečnostné štúdiá tiež jeden z odborov medzinárodných vzťahov. Zaoberajú sa predovšetkým štúdiom konceptu bezpečnosti, jej miesta a úlohy v zahraničnej politike jednotlivých štátov, skúmajú vzájomnú súvislosť medzi bezpečnostnou politikou štátu a medzinárodným bezpečnostným prostredím. Predmetom skúmania bezpečnostných štúdií je predovšetkým tvorba koncepcií pre zaistenie bezpečností štátu a celých regiónov. Základnou otázkou, ktorá bola kladená vo vzťahu k bezpečnostným štúdiám bolo, ako by sa tento obor mohol ďalej vyvíjať v nových medzinárodných podmienkach. Ako uvádza Baldwin4, boli načrtnuté tri možnosti: – nič sa na ich podobe a zábere nebude meniť, – urobí sa umiernená reforma, – urobí sa radikálna reforma. Bez ohľadu na to, aký názor jednotlivý autori v tom období zastávali, panoval všeobecný konsenzus, že je užitočné, ak nie nevyhnutné, vyjasniť si rámec a obsah bezpečnostných štúdií ako akademickej oblasti5. Ako zástancu prvej línie môžeme definovať Stefena Walta, ktorý je považovaný za autora, ktorý reformu bezpečnostných štúdií nepovažuje za G. Ewans, J. Newnham, The penguin dictionary of international relations, 1998, s. 40. D.A. Baldwin, Security Studies and the End of the Cold War, 1995, s. 133–134. 5 H. Hafendorn, The security Puzzle: Theory Building and Discipline-Building in Internat. Security, 1991, s. 15. 3 4 O VZŤAHU BEZPEČNOSTNÝCH A STRATEGICKÝCH ŠTÚDIÍ • 97 nevyhnutnú. Pripúšťa možnosť priradenia ďalších tém do oblasti bezpečnostných štúdií, akými sú napr. AIDS a chudoba, no zároveň varuje, že prílišná expanzia ich záberu, môže narušiť koherenciu oboru a sťažiť hľadanie a navrhovanie riešení dôležitých problémov6. Zástancovia umiernenej reformy presadzovali, aby záber bezpečnostných štúdií zostal podobný tomu z éry studenej vojny a namiesto doteraz preferovaných tém západ vs. východ, týkajúcich sa jadrového zastrašovania, by sa spektrum záujmu rozšírilo aj na oblasti problematiky krajín tretieho sveta. Medzi (...truncated)