KURDISH FEMALE FIGHTERS IN SYRIA DURING AND AFTER THE FIGHT AGAINST ISIS Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeastern Syria

ČLÁNEK/ARTICLE - KURDSKÉ BOJOVNÍČKY V SÝRII V BOJI PROTI ISIS A PO ŇOM Received: 26.09.2020 Available from: www.obranaastrategie.cz Accepted: 16.10.2020 Published on-line: 15.12.2020 doi: 10.3849/1802-7199.20.2020.02.023-044 KURDSKÉ BOJOVNÍČKY V SÝRII V BOJI PROTI ISIS A PO ŇOM Emancipácia ako zásadný motív boja na severovýchode Sýrie KURDISH FEMALE FIGHTERS IN SYRIA DURING AND AFTER THE FIGHT AGAINST ISIS Emancipation as a Fundamental Motive for the Struggle in Northeastern Syria Lucia Yara Abstrakt Kurdským bojovníčkam v Sýrii sa pozornosti dostalo až po bitke o Kobane. Táto štúdia aktivity v boji proti ISIS a po ňom analyzuje, pričom sa zameriava na ideologické motivátory, ktoré ich zapojenie do ozbrojeného povstaleckého hnutia ovplyvnili. Vďaka diskurzívnej analýze netradičných, miestnych zdrojov, konštatuje, že špecifickosť ideologickej transformácie hnutia, kde sa v čase bojov proti ISIS do centra miestneho diskurzu dostala ženská emancipácia, pretrvala aj po tom, čo sa zmenil primárny cieľ odboja, a preto má potenciál aktivizovať aj naďalej. Abstract Kurdish female fighters in Syria did not receive attention until after the Battle of Koban. This study analyzes activities during and after the struggle against ISIS, focusing on the ideological motivators that influenced their involvement in the armed insurgent movement. Through a discursive analysis of non-traditional, local sources, it concludes that the specificity of the ideological transformation of the movement, where women's emancipation came to the center of the local discourse, persisted even after the primary goal of the resistance has changed. Kľúčové slová YPJ; PKK; YPG; Sýria; Kurdi; ženské bojovníčky; ideológia. Keywords YPJ; PKK; YPG; Syria; Kurds; Female Fighters; Ideology. a Institute of European Studies and International Relations, Comenius University in Bratislava. Slovak Republic. . Researcher ID: AAY-9568-2020. 23 OBRANA A STRATEGIE: 2/2020 – KURDSKÉ BOJOVNÍČKY V SÝRII V BOJI PROTI ISIS A PO ŇOM ÚVOD „Faktom je, že každá vojna trpí každým ďalším mesiacom akousi progresívnou degradáciou, pretože také veci ako sloboda jednotlivca a pravdivá tlač jednoducho nie sú zlučiteľné s vojenskou efektívnosťou.“ George Orwell, Hold Katalánsku Ubránili sýrske Kobane, vyhnali z regiónu teroristov z Islamského štátu (ISIS) a dokonca pomohli dolapiť najhľadanejšieho muža - lídra tohto, kedysi najobávanejšieho 1 teroristického hnutia, Abu Bakra al-Baghdadiho. Omnoho väčšiu pozornosť si však zabezpečili tým, že aspoň čiastočne narušili tradičné a rodovo podmienené naratívy o postavení žien na Blízkom východe. Takýto zjednodušený obraz sa vytvoril o kurdských bojovníčkach v severnej Sýrii predovšetkým v Európe a Spojených štátoch. Ženy, ktoré sa začiatkom druhej dekády nového milénia pridali k ozbrojenému povstaniu v regiónoch severnej Sýrie, obývanej zväčša kurdskou menšinou - najväčším etnikom na svete bez vlastného štátu, rozdeleného najmä medzi Turecko, Sýriu, Irak a Irán - však tvrdia, že sa zúčastnili dvoch paralelných bitiek. Na jednej strane po boku svojich mužských kolegov, no pod samostatným ženským vedením v priamych pozemných stretoch s teroristickou organizáciou ISIS. Na strane druhej išlo o súčasť ich neustávajúceho boja za ženskú emancipáciu a rodovú rovnosť, po vzore pomerne novej, no výrazne sa rozširujúcej ideologickej koncepcie bývalého vodcu tureckých Kurdov, Abdullaha Öcalana, zvanej jineológia. Zjednotený a ozbrojený odpor preto zároveň nepovažovali len za vojenský, ale aj existenčný. Kým aktivity tzv. Ženských obranných jednotiek (YPJ) - čisto ženskej, prevažne kurdskej milície, pôsobiacej v severných regiónoch Sýrie od marca 2013 - vnímala celosvetová verejnosť ako ojedinelý úkaz, motivácia ostávala simplifikovaná a v diskurze udalostí, ktoré nasledovali po porážke ISIS aj značne nepochopená. Ideológia ozbrojeného kurdského hnutia v Turecku a Sýrii sa v ostatných dekádach transformovala. Po interných nezhodách, ktoré vyvrcholili v štiepenie kurdských hnutí, dokonca priamych útokoch medzi súperiacimi skupinami, v snahe presadiť vlastnú pravicovú alebo ľavicovú ideológiu, či dokonca náboženské krídlo, spoločný nepriateľ Kurdov čiastočne prepojil a v 80. rokoch ich boje zintenzívnil najmä v Turecku. Cieľom časti silného a aktívneho jadra Kurdov v Turecku, bola až do konca 90. rokov absolútna samostatnosť Kurdistanu, respektíve vytvorenie vlastnej autonómie, a to v rámci existujúcich národných štátov. Aj tieto aktivity však boli vládami suverénnych štátov, v ktorých žili, vnímané ako separatistické, a preto tvrdo potlačované. Až po presune centra kurdského odboja do Sýrie a následnom zatknutí lídra, od vízie samostatnosti upustili aj militantnejšie frakcie kurdských hnutí, avšak iným spôsobom, ako by si to želali Ankara či Damask. Napriek zdanlivej porážke teroristickej organizácie ISIS však konflikt na severe občianskou vojnou zmietanej Sýrie ani v roku 2020 neskončil. Cieľ národnooslobodzovacích ozbrojených aktivít kurdských milícií sa dôsledkom ústupu ISIS iba preorientoval na nový 1 PEW RESEARCH. Globally, People Point to ISIS and Climate Change as Leading Security Threats. [on-line]. 01.08.17 [cit. 2020-08-15]. Dostupné z: t.ly/JDjX. 24 ČLÁNEK/ARTICLE – KURDSKÉ BOJOVNÍČKY V SÝRII V BOJI PROTI ISIS A PO ŇOM cieľ. Kým od začiatku tzv. Rojavskej revolúcie bola v centre záujmu ambícia poraziť útočníkov z ISIS, od prvej tureckej operácie v Sýrii, Štít Eufratu, v auguste 2016, sa k nej pridal porovnateľný, no v mnohých ohľadoch ešte výraznejší boj proti tureckému štátu. Zatiaľ čo motivácie a zámery ISIS odsúdila väčšina modernej spoločnosti a najvýznamnejší hráči na svetovej politickej scéne, čo kurdských bojovníkov a bojovníčky postavilo do čela civilizačného boja za slobodu, transpozícia nového cieľa kurdskej milície - popredného člena NATO s jednou z najväčších aliančných armád - sa na západe nestretla s tak jednoznačným pochopením. Práve prostredníctvom rozboru vývoja kurdského národnooslobodzovacieho hnutia v Turecku a v Sýrii, no najmä jeho rodovo emancipačných snáh, pred a po porážke ISIS sa tento text snaží zistiť, či je ideológia paralelného boja na spomínaných „dvoch frontoch” aktivizujúca, a má preto potenciál eliminovať možnosť marginalizácie ženských otázok v post-konfliktnom období. Je však táto deklarovaná ideologická motivácia a jej rámcovanie v rámci sebaprezentácie zároveň dostatočne úspešná na to, aby si opätovne zaistila sympatie diskurzu západných médií, ako to bolo v časoch, kedy svet kurdské bojovníčky v Sýrii považoval za ojedinelý feministický úkaz na Blízkom východe? Cieľom tejto štúdie je preto analyzovať a porovnať aktivity ženského ozbrojeného hnutia počas bojov s hnutím ISIS a po jeho porážke až do leta 2020 z pohľadu samotných kurdských aktivistov. Vďaka diskurzívnej analýze svedectiev z regiónu, ale aj akademickej a sekundárnej literatúry, predstaví štúdia vývoj a transformáciu kurdského, hlavne ženského ozbrojeného hnutia v Turecku, ale najmä Sýri (...truncated)